everyday every day

indie nateká do uší

prsty nechávajú otlačky v ďalšej knihe

umierajúcim kvetom sľubujem večnosť

adorujem štvrtky a nedele prelepujem leukoplastom

v skicári je dosť miesta pre všetkých

777 listov vo virtuálnej schránke

62 listov na reálnom orechu

 

 

sivé dni

tekuté slnko v hrnčekoch zahrieva cencúle, ktoré máme namiesto prstov. upírske počasie praje hypersomnikom. telo si pýta cukrové radosti, ale hormóny sa snažím prekabátiť cvičením. je v tom štipka meditácie, ľahšie precítite každý kúsok tela, keď vás celé telo bolí. hlava je ťažšia ako v lete. farebné myšlienky z nej nechcú von.

 

veselé nočné mory, západ mesiaca a spol.

 

jazyk medzi zubami, oči doširoka otvorené, horúce lepidlo všade, zamotané nite a do toho vybuchujúce farby. príbeh mojej tvorivosti. 

nočné mory nemusia byť iba desivé, úplne mi stačia (to-sa-určite-stane-a-bude-to-strašné) denné rozjímania. našťastie rukám človek rozkáže ľahšie ako hlave.

a jesennej chorobe prísne vyhradzujem miesto na vrchnáku od dezertu s desiatimi druhmi čokoládok, ktoré všetky chutia rovnako. na kus kartónu musia vojsť vreckovky, med, pomaranče, citróny, vitamíny, ibalginy, brusnice aj kvapky do nosa. ďalej neporastie.

bilancia

prizvala som svoje aktuálne používané diáre a zápisníky a pustili sme sa do toho. všetci sme sa natlačili k radiátoru, rozložili sa na parapet a chvíľu meditatívne špehovali kačacie riťky. zjavne máme priamo oproti oknu v spálni rieku plnú minirýb. no a sem tam sa nejaká kačka lakonicky prevezie na ľadovej kryhe, ktoré sa jedna za druhou odlamujú od brehu. toľko aktuality zo života ornitologičky amatérky :) teraz trochu z jej minulosti...

 počas minulého roka som si do svojho maloprincového diára zapisovala veci, za ktoré som vďačná. táto milá aktivita ma tešila až do štátnic, potom som celkovo písala do diára menej a menej, takže v ňom nemám zaznačenú úplne každú šťastnosť, ktorá ma postretla. ale toto tam bolo:

82 šťastných stretnutí, výletov a dovolenkoidných záležitostí (káva, čaj, cheescake, levanduľová limonáda, Stratená a iné destinácie a kopec milých ľudí)

12 milých pohľadníc a listov :)

58krát ma potešila vlastná tvorivá činnosť. či už písanie, fotenie, pohľadnicovanie, náušničkovanie, brošňovanie... bolo toho veľa :)

48krát ma potešili úplne odveci záležitosti, ako deti, ktoré v kostole nespievali, ale rovno tancovali; sneženie; použitie Elmex gélu na zuby (superčistý pocit potom); komplimenty; vtipné hlášky; že Kiska vyhral voľby :D (no jo, sama sa na tom smejem teraz)

38 kníh ma rozradostilo. ostatné som len tak prečítala.

52krát ma potešil film či nový diel seriálu :)

42 vďačností sa týkalo školy. od skúšok, cez diplomovku až ku štatistike (keď som sama doštudovala a naozaj pochopila kolinearitu :D to bol okamih!)

40krát ma silno inšpiroval nejaký človek (väčšinou na nete, rôzne blogy a videá - dík :) )

  86krát ma potešili materiálne veci. je to veľa... rôzne veci, ktoré som si objednala (knihy, nálepky, zošity), ale i darčeky :) 

no a 42krát ma potešilo jedlo :D ale na svoju obranu uvádzam, že väčšinou superzdravé (ako napríklad "prvé tohtoročné jahody" a "druhé tohtoročné jahody" :D)

 

 nad týmito písmenkami nie je fotka, ale hra: kto prvý nájde káčera... to je pohľad z tej inkriminovanej spálne :)

minulý rok som si dala 32 predsavzatí, teda skôr cieľov. úplne som splnila 6, čiastočne 9 (čiastočne znamená, že sa mi to darilo niekoľko mesiacov, alebo že som nenaplnila daný počet, ale aspoň polovicu), no a 17 som nesplnila vôbec... a tento rok vôbec neviem, čo si predsavzať. neviem či iba jeden cieľ, alebo viacero, či na každý mesiac jedno, alebo... :) ako to máte vy? 

čoskoro sa vrátim a napíšem vám ako dilema dopadla :) zatiaľ vám prajem bezmyšlienkovitý zábavný večer a čarovný nový rok! :)

.sjú.

vianočkové pohľadnice

tak a je to. vianky sú tu. ako ich prežívate? ja v slúchatkách striedam gilmorky s hudbou (The Temper Trap mi nateká práve do mozgu) a samozrejme poctivo pojedám koláče a zvyšky zemiakového šalátu. a veľa premýšľam o tomto roku i o tom budúcom. čo všetko by som chcela zmeniť, ale bojím sa, alebo to z rôznych dôvodov nejde. no a z filozofovania, ktoré ja veľmi nemám rada a je podľa mňa dokonca škodlivé :P ma sem tam vytrhne nejaká návšteva. včera so sebou bratranko doniesol i trojmesačné šteniatko, tak som bohatšia o "stopy po zuboch" na ruke a chudobnejšia o papuče :) ale spiaci psík na kolenách za to stál. jasné, že odvtedy takého chcem. ale to je jeden z tých plánov, ktoré zatiaľ musia počkať.

tento rok obzvlášť často počúvam, že vianoce sú o tradíciách. naša domáca tradícia je, že na vianoce sa nám pokazí nejaký elektrospotrebič. väčšinou telka alebo práčka. ale tento rok to odniesol môj notebook, čo sa hodilo (nemôžem písať semestrálky a vedecké články, nie nie...) a aj nehodilo (chcem pozerať vianočné filmy!!!). a tak mi chýbala taká tá poddeková atmosféra s teplým čajom... o to viac som čítala (Ježiško priniesol čosi) a vyrábala. teda, vyrábala som aj pred viankami - niektoré darčeky, ale hlavne pohľadnice :) bolo ich viac ako 20 a väčšina z nich bola náročná na čas. tak si vravím, že nabudúce začnem pohľadnicovať už v marci, aby sa mi to neznechutilo :) teraz som to ešte ustála, ale budúci rok plánujem poslať ešte viac kúskov do sveta :) tak ten marec to istí....

aj vy máte už taký ten nepokojný pocit v končekoch prstov, lebo vedia, že o chvíľu bude treba spísať novoročné predsavzatia? alebo také veci trápia iba mňa? :) (nečudovala by som sa) niekedy mám pocit, že musím prebudovať svoj život od základov, zmeniť všetko všetko všetko a neviem čo skôr... ale jedno viem, budem viac kresliť a maľovať. lebo je to dobré na dušu. ako napríklad toto:

a na záver minikoláž. piekli sme so sestrou, okrem iného kokosové pusinky a banány v čokoláde. a na prvej fotke sú nečakané darčeky od vianočnej víly :) to anjelikoidné je najrozkošnejšia čokoláda na svete. radostné drobnosti.

:) a to je na dnes všetko. majte pekné medzisviatky - ten neurčitý čas určený na neurčité činnosti. ja sa o pár dní vrátim a budem(e) bilancovať :) 

listobranie

také malé deti (trojcentimetrové, vážne) popadali do fontány na námestí. dvom párikom okupujúcim lavičky v tých najbizarnejších polohách vietor vysušuje sliny. sedem dedkov v sivých nohaviciach a sivých vestách na sivých košeliach sa opiera o sivé barly a vedie hodinový rozhovor. láka ma urobiť im fotku. čiernobielu. ale nechám si ich obrázok iba v hlave. som predsa tiež gentleman.

*

prechádzka pomedzi javory a lipy na jeseň je synonymom roztopaše. len tak si idete, a vietor vám fúkne žltý list rovno do ruky. javorové nažky pripomínajú chlapcom helikoptéry a dievčatám baletky. deti sa hádžu do lístia. všade to šumí, príroda sa smeje.

jesenné (le)snenie

*

na nekonkrétnom mieste v stredoeurópskom lese

"Pamätáš sa, ako sme chodili s krstnou do lesa a nútila nás objímať stromy?"

pamätám. na jej energické obdobie aj na kliešťov zahryznutých do našej kože. nerobili sme z toho veľkú vedu. keď sa makové zrnko na palci ľavej nohy začalo zväčšovať, ukončili sme jeden augustový deň na pohotovosti. aj s košíkom sliviek z vlastného stromu.

*

kradneme lesu čučoriedky, jahody a černice. na prstoch nám necháva usvedčujúce modročierne stopy, ako keď vám na polícii vezmú odtlačok prsta a vy ešte dva dni chodíte s modrým bruškom palca a ukazováka. ale inak nás má rád, objíma nás vetrom tancujúcim pomedzi stromy.

*

ďaleko od nás sa medzi smrekmi mihne čosi biele. na chvíľu sa na slnku zaleskla hlava hubára.

*

mama slávnostne rozbaľuje košík, ktorý už pár hodín hrdo nesie nový titul: piknikový košík. na zemi sa hráme na stolček prestri sa. varené vajíčka a slanina. v lese jesť ako drevorubači. zapiť čajom. nezabudni na kocku čokolády s výhovorkou: na energiu. piknik ukončia kravy idúce okolo. ručaním pripomínajú dinosaury. piknikový košík sa poloprázdny vracia domov.

*

instagram

ja viem, je tu celkom dosť minifotiek. hádam vás z toho nerozbolí hlava :) pozeráte sa na malé nepodstatnosti, o ktorých by svet nevedel ani ťuk, keby som konečne nemala mobil, v ktorom je možné nainštalovať si instagram. a hoci je to plné jedla a stromov, každá fotka mi niečo pripomína. takže obrázkový denníček :) nech sa páči.

okatá sova je pohľadnicou, ktorú som dostala do sestry k narodeninám a je kúzelná, rozárkoidná :) čokoládou vás iba drzo provokujem, páči sa mi nové balenie merci. v štýle viac je viac

 

fotogenické vŕby a výroba svadobnej pohľadnice s motívom Kukyho pre Kukymaniačku :)

toto je dvojica superpoučných fotiek. prvá hovorí o tom, že treba čítať eseje, obzvlášť tieto konkrétne o každodennosti. a druhá foto vznikla asi o pol desiatej večer, keď sme hrali osadníkov (čo je superhra) a pili banánový likér. tá poučná časť je: nepite banánový likér, je hnusný! :D fakt.

čitateľkine raňajky v procese a happyend raňajok

50 odtieňov béžovej (o láske ku kešu orechom) a oblakoidná gýčovitá peknosť :)

cesto do alma mater, pitie automatickej kávy a automatického čaju a ďalšie obláčikové gýče :) (+ súkromné jéééj)

jedlo a pitie musí byť. áno, aj surové, ehm, suprové? fašírky. teda oblačno, miestami fašírky a čaj o piatej o tretej :D

sestra z každej zahraničnej cesty prinesie nejakú sladkosť. tentoraz rittersportky z benzínky. no... na makrónky z Paríža to nemá, ale budiš :) a zavárame slnko na zimu.

úroda

zoznámte sa, náš pes. ale nevolá sa Joe Black (škoda) a ani Rex (ale je to jeho dvojník proste). a handmade naturálne supervoňavé bylinkové mydlá? to vedie len k jednej veci - *smajlík so srdiečkami namiesto očí*

sme sa prechádzali a vykladali si nohy v babkinom starom dome. neustále si uvedomujem, ako topánky jedia naše nohy. a my im ich ešte ochotne vkladáme do úst. hmm.

úroda číslo milión a vypletanie náušníc na ľudovú nôtu :)

tak vy ste sa dostali až tuto? :) vitajte v závere instagramového postu. pár fotiek som vám odložila do budúcnosti, tak sa už teraz po a) tešte alebo po b) chytajte za hlávky :) a poučenie na záver - každodennosť má aj svetlejšie momenty. 

môj instagram nájdete tuto:

http://instagram.com/sju.in.neverland

ale plánujem ho pravidelne vykrádať, takže o nič neprídete, aj keby ste chceli.

mávam vám!