utorok 18. septembra 2012

hľadanie

trvá to už celé roky. hľadám zmysel života, priateľov, budúceho manžela, miesto vo svete, privát, prácu, materiál na seminárku, telefónne čísla, tapety do novej izby, podklady k článku, svoj talent (snáď sa raz stretneme), ten správny recept na mafiny, slovíčka v slovníkoch, diár, ktorý by mi vyhovoval, vianočné darčeky, žltý sveter, záručné listy...

hľadám aj pravú tvár svojho blogu. už od šestnástich píšem. snažila som sa o básne, niečo som vyhrala, kúpila som si za to svoj prvý foťák, niečo som odfotila, začala som sa zaujímať o výtvarné umenie, a vrátila som sa k písaniu - článkov o maliaroch, o tom, čo o nich veľa ľudí nevie, a keď bolo toho konzumovania priveľa, začala som sama kresliť. a zase som dlho hľadala svoj vlastný rukopis, či skôr rukokres :). potom som zatúžila robiť niečo viac 3D, začala som s náušnicami, náramkami, zdobením rôznych diárov... mám šťastie. skoro vždy sa nájde nejaký pozitívny ohlas na to, čo práve robím. a vždy aj kritika, zväčša preto, že pri ničom nevydržím dlho a nemám veci dostatočne technicky prepracované. napríklad fotky. no, áno, všetko čo robím, je viac o pocite ako o nejakých nastaveniach zrkadlovky. možno je to chyba. možno :)

po celý ten čas hľadania môjho hobby (niežeby som v práci mala jasno :) ale aspoň zatiaľ študujem to, čo milujem. aj keď som asi mala radšej študovať literatúru :)) som najviac pozitívneho zažila pri písaní listov a predčítavaní častí svojho denníka. asi mám zase iba šťastie na ľudí. takých, ktorí sú kvôli mne ochotní olizovať známky a obálky. boh vie, že to nie je nič príjemné :). vlastne celý život niečo píšem. asi pri tom ostanem navždy.

snažila som sa písať blog len so slovami, potom len s kresbami, len s fotkami, dokonca blog o móde, seriózny blog, DIY blog... no a na tomto mieste to plánujem všetko zmiešať. písať musím a chcem. fotiť, kresliť, "handmadeovať", variť, čítať tiež. azda mi to vydrží viac ako pol roka (čo je priemerná doba môjho zapálenia sa pre niečo :))

a ešte späť k nadpisu. hľadanie vôbec nie je zlé. aj keď túžime po stabilite a istote, istota vlastne brzdí rast človeka. tak hľadajte ďalej, sme v tom spolu :)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára