potešenia

povedzme si to úprimne. život je plný nespravodlivosti, krutosti a predovšetkým je špecialista na tie drobunké nedostatky, ktoré sa podieľajú na modropondelkových náladách a jesenných depresiách. 

najnovší bič, ktorý si na mňa osud uplietol, je moja ofina. o tom potom, že sí za to môžem vlastne sama, pretože mi jedného dňa napadlo, že som by som kvalitnejšie vyzerala bez vláskov romanticky (alebo neprakticky) padajúcich do očí. a tak ju nechám rásť až jedného krásneho dňa prestane existovať ako ofinová entita a zaradí sa k bežnej vlasovej populácii. ale kým sa tak stane,budem musieť zjesť ešte veľa taštičiek z miestneho supermarketu, plnených malinovým pyré a mascarpone, aby som si cukrom obalila nervy.

ok, možno iba preto, že sú tak dobré.

alebo na nich nie je práškový cukor ale heroín. 

niečo z toho.

lebo  tá ofina presne vie, ako ma týrať. privlásenkujem ju - odvlásenkuje sa. učešem ju nabok - padne mi do oka. vyfúkam ju - nechá sa rozfúkať vetrom. pozerám sa dopredu - ona sa chce pozerať nabok.

(koniec márnivej vlasatej vsuvky)

okrem toho, že je svet odveci, je v ňom pár rozkošností, ktoré svojou podstatou neprispievajú k mieru alebo miznutiu finančných kríz. ale sú tak nejako svojské, mojské a svetové zároveň.

a tak milujem sviečky, pretože raz medzi nami preskočila iskra, a odvtedy mi pri ich mäkkom svetle napadajú tie najnežnejšie myšlienky. mám rada pohľadnice z výletov, pretože je to taká naša sesterská tradícia, aj keď neviem, či o tom niekto okrem mňa vie. mám rada aj svoju krabičku so škaredým vrchnákom s macíkmi, na ktorý som nalepila pohľadnicu s malým princom a teraz je tou najrozkošnejšou rozárkou strážiacou moje fotografie (pretože som v tomto staromódna a fotky si nechávam vyvolať, aspoň väčšinu z nich). no a mám rada i somarinky, o ktorých by nikto nepovedal, že sú podstatné, dôležité, ale ja im to hovorím, tajne, pred spaním. a tak sa na fotke ocitli farebné bodkované minivreckovky. ak by ste potrebovali, stačí povedať.

druhá tešivá fotka zvečňuje zvýrazňovače, ktoré sú mi milé hneď z dvoch dôvodov. po prvé, sú supermalé, asi ako môj malíček. a ten mám dosť malý veru. po druhé, v škole je to jediná farebná zložka môjho peračníka. poznámky píšeme na prednáškach ručne, a pri rýchlosti výkladu, kde je každé slovo dôležité, nestíham použiť iné ako modré pero. ale potom sa v študovni odviažem a zvýrazňujem až je to nezdravé (ale nie, žartíky bokom... zvýrazňujem len to podstatné a dokresľujem k tomu divné obrázky). teší ma aj malinký fotoalbum, lebo je recyklovaný a skorovyhodený, ale po niekoľkých úpravách, ktoré ho kompletne zmenili spredu, zozadu aj zvnútra, prijali jeho útroby skoro všetky polaroidné fotky, ktoré mi nedávno poštou prišli. téma je jasná - leto 2013. apropo, vedľa položená fotka je jedna z tých letných. a náušnice v rožku sú handmade, či selfmade. hoci kámoškám a spolužiačkam robievam skôr veľké, ligotavé a komplikované, ja mám radšej jednoduché, ale s dávkou inakosti. a tak som vzala bežné korálky, lak na nechty, háčik, drôtik, kliešte a bolo.

bonusovka

týmto sa definitívne potvrdí moja divnosť. vravím: no a čo. 

napriek tomu, že mojím otcom nie je James Potter a nenechal mi plášť neviditeľnosti, viem si poradiť aj sama. 

na gmaily.

v tej chatovej sekcii.

a to ma veru teší každý deň, keď idem kontrolovať maily.

a čo divné potešilo v poslednej dobe vás? :)