cink cink

tak poďme na to prudko/zhurta/šupky-dupky. v nadpise cinká zvonček, lebo Vianoce sa už veselo tetelia v našich poštových schránkach na stránkach TESCO letákov, čo prispelo v mojej hlave k vytvoreniu takejto metafory: viete, ako dlho sa čaká na Ježiška? dlho dlho, toľkokrát sa treba vyspať... a potom, keď už všade vonia kapustnica a je tma a jedno s druhým, tak mama/otec/iný dospelý človek, ktorý je poruke a deti si nevšimnú, že na chvíľu zmizol, zazvoní zvončekom. deťom sa rozžiaria očká, lebo "prišiel Ježiško!". no jo, v tejto metafore som tým Ježiškom ja, ale nebojte, netrpím religióznym bludom :) len sa snažím naznačiť, že som tu dlho nebola, ale už som :)

čo sa dialo od 3. apríla do 17. septembra? dokopy nič... :P aspoň mne to tak príde, že celé dni som robila buď nič, alebo stále to isté dokolečka. ale boli v tom zahrnuté nejaké obdobia:

1. doba diplomovková = stres a škrípanie zubami, ťukanie do klávesnice a čo je možno trochu divné - šialená starostlivosť o zuby. vážne, aj niť, ráno a večer a špeciálny gélik každú nedeľu a také veci.

2. doba predštátnicová = stres a dlhé telefonáty so spolužiačkami :) ale zvládli sme to. a ja som v tomto období zvládla aj prehliadku u zubára, čo je jedna z mojich nočných mor... a dobre to dopadlo.

3. doba učenia sa na prijímačky na doktorát = tu som to trochu preháňala a mesiac po štátniciach som ešte veselo stresovala. lebo ja som ja a prečo nestresovať, keď je príležitosť...

4. doba čakacia = čakala som na rozhodnutie o prijatí/neprijatí a tak som robila čo? stresovala! :D ako inak... ak som ťa, čitateľ, ešte neunudila, tak teraz ťa i trochu poteším :) okrem stresovania som stihla promócie, minidovolenku so sestrou, rodinné oslavy, nekonečneveľakrát som hrala Európu: Otázky a odpovede, veľa som čítala a začala som kresliť, také skutočné, realistické kresby, lebo som usúdila, že potrebujem zlepšiť techniku. ale okrem kresieb som nič iné netvorila

5. doba po rozhodnutí = vzali ma, hoci externe. to je tá mnou menej želaná možnosť, ale zmierila som sa tým, že veda volá :). predchádzajúce obdobia trvali dokopy cca štyri mesiace. takže... keď som na konci júla konečne prestala stresovať (mexické vlny, ale len také skromné, lebo som začala stresovať nad hľadaním práce a životného zmyslu - ale to je iný príbeh :D), tak sa mi zrazu nič nechcelo. len ležať, spať, pozerať seriály (jo jo jo!) a dookola počúvať Spazzkid - Desire alebo Tycho - Dive. takže:

6. doba estivácie = vyplnená ničím. no, dobre, trochu som sa stala závislou od instagramu :D ten na vás vybalím v ďalšom poste :) (nieee, nebude to o pol roka! :D vážne...)

7. doba súčasná = čítam veľa. teraz hlavne Dušana Dušeka, ktorý ma inšpiruje svojimi nevšednými opismi všednosti. lebo taký je môj život. nenájdete tu na blogu posty o cestovaní alebo kultúrnom vyžívaní kdesi v meste. iba takú každodennosť. čo ma však veľmi teší, začala som zase písať. síce len tak napoly a veľmi svojsky, ale mne to robí radosť, tak to musí byť dobré. nie dobré ako kvalitné, ale dobré ako pozitívne :). takže čítam, píšem a sem tam kreslím. hovorím tomu, že som sa vrátila ku svojim bazálnym hobby, odmalinka som totiž chcela byť maliarka a spisovateľka. a snažím sa nemyslieť na negatívne veci, ktoré ma čakajú. a znovu som začala vyrábať náušnice a brošne a prívesky a iné prepotrebnosti. mám pocit, že som sa po dlhom vypätí a kratšom prestupovaní z nohy na nohu pohla. 

a tak vám môžem povedať: vitajte späť :) (ak tu ešte niekto z vás ostal! :D dúfam, že áno) 

ale aby som bola celkom úprimná, písanie tohto blogu mi miestami (počas doby estivácie) prišlo nezmyselné, teda, nemám pocit, že vám to niečo dáva (pre mňa je to predsalen denníček, ak nič iné). nenájdete tu nič, len každodennosť. ale budem sa ju snažiť servírovať zmysluplne. cinkám!