príbeh o svete

som zvláštny človek. nemám rada paradajkovú polievku a mám rada špenát. vraj to má väčšina ľudí opačne. a nemám rada frázy (to bude dobré a zvládneš to), ale mám rada frazeologizmy. kadejaké ustálené slovné spojenia. kadejaké metafory, ktorým každý rozumie. a preto dnes:

svet mi leží pri nohách.

ak si to vezmete doslova a pár minút to cmúľate na jazyku a potom ešte v mozgu, tak leží svet pri nohách každému z nás. alebo pod nohami. mne tam leží práve dnes. skončilo sa mi skúškové a aj tak som vstala pred siedmou ráno. strúhala som si farbičky a čítala rozprávky. pozrela seriál a nakreslila do diára srdiečko. otvorila skriňu a pomaznala sa s foťákom (ó, áno, mám ho v skrini :))

pamätáte si tú reklamu na lentilky, kde bol slogan: farebný svet v hrsti? a pamätáte sa na reláciu Snívajte s nami? raz v tej relácii bolo dieťa, ktoré si vysnívalo toľko lentiliek, ako ono samo váži. chcela som byť to dieťa. postavili ho do takej kozmicky pôsobiacej plastovej trubice a začali naňho sypať lentilky, až ho zasypali skoro po krk. 

som o niekoľko (dosť) centimetrov vyššia ako v čase, keď som závidela tomu anonymnému dieťaťu. lentilky mám stále rada. ale farebný svet v hrsti si už predstavujem inak.

na svete ako takom ma najviac bavia príbehy a obrázky. každodenné leporelo, za každým rohom niečo iné. nebudete sa čudovať, keď vám poviem, že ma teda silno bavia obrázkové knihy (čo už :))

a úplne úplne naviac sa mi páči, keď si tie príbehy vymýšľam sama. či už písané, alebo kreslené, alebo aj tie žité. mať vo svojich rukách nástroje, ktorými sa dá svet okolo skrášliť alebo spríjemniť. niekoho potešiť. a nezabúdať, že aj ja sama som niekto. potešeniahodný.

tak nech je svet hlavne farebný. rôznorodý.