medzičas

vážení cestujúci, vitajte v medzičase. 

v medzičase medzi zimou a jarou, v medzičase medzi dvoma semestrami v škole, v medzičase medzi pomalým otáčaním sa okolo vlastnej osi a zrýchleným pobehovaním v parku (pretože všetko začalo kvitnúť a vy hľadáte ten najsprávnejší uhol pohľadu na magnólie). 

v medzičase sa nič prevratné nedeje. niekedy prší a niekedy svieti slnko. niekedy máte na raňajky rožok s paradajkou a niekedy jogurt s piškótovou príchuťou. niekoľko dní ste sami a potom niekto príde. v medzičase sa totiž dejú samé bežné veci. už len matne si spomínate na veľké a ťažké úlohy, do ktorých ste sa každé ráno nútili šepkajúc afirmáciu: najprv zjedz tú veľkú zelenú žabu (eat that frog, eat that frog!) (ak vám pripadám bláznivo, vygooglite si meno: Brian Tracy :)). takže tie zelené žaby tu nie sú (len také malé diplomovkové žubrienky). vrátia sa, ale nie skôr, ako o dva týždne. takže v hlave by vám mala ostať už iba jedna prísne logická medziotázka... čo s medzičasom?

pôjdeme na kávu, s ľuďmi, s ktorými sme sa už sto rokov (alebo dní) pri káve nestretli (ok, a bude to čaj, vy detailisti :)). kúpime si TÚ knihu. alebo iba prehľadáme skriňu a nájdeme šesť TÝCH nedočítaných kníh. a dočítame ich :). zažijeme niečo divoké a neočakávané = totálne šialený pravý opak prokrastinácie... you know, what I´m talking about... urobíme niečo desať dní pred termínom odovzdania. alebo urobíme niečo na niečom. nejaké prvé kroky. tak veru. a ja si budem ešte veľa kresliť a málo rozprávať. (aj keď sú moje kreslené ženy infantilné a nedokonalé. to tak má byť, tak sme to chceli :)) a pozerať Gilmorky.

ak by som si mohla nakresliť celý život svojimi dvanástimi farbičkami (z ktorých je čierna nezvestná), môžete si byť istý, že by som to urobila. bol by síce stále trochu krivý a nedokonalý, ale časom by sa poddal... vlastne, aj tento tu, reálny, sa časom poddá.