happy new autumn

je to vo vetre. v tom ako sa pohráva s vlasmi. a vlastne... je to asi úplne všade. musí to byť všade, lebo inak by som o tom nevedela.

október so mnou tancuje náš, už tradičný, tanček - prišla jeseň, tu máš, nádchu, ale poriadnu. a tak som jeseň zacítila len cez otvorené okno, keď som ráno vypúšťala z izby bacily do sveta. nie je to moja najobľúbenejšia časť roka, ale má v sebe nejaké to kúzlo. už v septembri sa tvárila, že je tu, ale oficiálne to pre mňa je až v posledných dňoch. vzduch inak vonia. je ostrý, ako nôž, ktorý definitívne pretne všetky námornícke uzly, ktoré sme celé leto viazali. láskavo sa zablýska a postrčí nás dopredu. bez ohľadu na to, či sme, alebo nie sme pripravení na hromádky povinností. na skriptá, na vety: toto by ste už mali zvládnuť, kvôli tomuto ste predsa štyri roky študovali a ak to neurobíte vy, urobí to niekto iný. na rodinné stretnutia, pretože podozrivo veľa ľudí sa narodilo v októbri a novembri. a k obvyklému: ty si tak vyrástla, takáto si bola maličká, a frajera máš? sa pridá: a hľadáš si už prácu? po škole bude už neskoro...

vzduch inak vonia. ľudia sa inak tvária. mladí kráčajú rýchlejšie a už nie tak bezcieľne ako v lete. na tvárach nosia sústredený výraz. starší zase hlbšiu vrásku medzi obočím. všetci nosia kufríky a podozrivo prepchaté kabelky.

vzduch inak vonia. ľudia sa inak tvária. stromy sú farebné. a to je asi tá najlepšia časť. sú farebné úplne všade. u susedov, u nás, okolo cesty, keď cestujem autom na internát. myslím pritom na impresionistov a na deti v škôlke. iste aj teraz pečiatkujú listami na výkresy, aby ich potom odniesli domov ako tie najkrajšie obrazy.

vzduch inak vonia. ľudia sa inak tvária. stromy sú farebné. 

a ja opäť raz ležím v posteli, píšem seminárky, pozerám nový diel Revenge, pijem zázvorový čaj a hovorím si, že to je celkom fajn. niekedy je obyčajný život ten najlepší. na nič v ňom nie je neskoro. 

a nejaké veľké dobrodružstvo?

chvíľu musí počkať.